Čo robiť s vyradenými ropnými plošinami?

Autor: Jozef Šovec | 8.4.2021 o 12:19 | (upravené 8.4.2021 o 18:33) Karma článku: 7,33 | Prečítané:  2712x

Jednotvárnosť a nikdy nekončiaci výhľad na hladinu oceána sú odrazu narušené. Niekoľko desiatok metrov nad ňou sa týči mohutná kovová konštrukcia. Svoje korene má spustené hlboko pod morské dno.

Ropná plošina značí iba jedno. Kdesi pod ňou sa nachádza prírodné bohatstvo - ropa, zemný plyn.

Prvé, aj keď oveľa jednoduchšie zariadenia vyrobené prevažne z dreva, boli skonštruované ešte na prelome 19. a 20. storočia. V plytších pobrežných vodách a na ľahko dostupných miestach. S rastúcim dopytom po nerastnom bohatstve počas obdobia za posledných viac ako sto rokov, začali postupne vznikať ďalšie a ďalšie,  oveľa sofistikovanejšie zariadenia - ropné plošiny (nazývané aj platformy). Budovali sa na čoraz odľahlejších miestach, so základmi siahajúcimi neraz do hĺbky niekoľkých stoviek metrov. Zámer však zostal rovnaký. Ťažiť, pokiaľ to bude finančne výhodné.

Celosvetovo bolo začiatkom roka 2018 funkčných viac 1300 pobrežných ropných plošín. Počas celého doterajšieho obdobia (od vzniku prvých ropných plošín po súčasnosť) sa globálne vyradili už stovky nepotrebných platforiem. Najčastejšie v dôsledku  vyťaženia nerastných surovín v danej oblasti. K slovu sa ale čoraz častejšie dostávajú aj aktivisti, ktorých tlak na obrovské spoločnosti sa neustále zvyšuje. Okrem toho, začiatkom roka 2021 zakázal zakladanie nových vrtov pre potrebu ťažby ropy a zemného plynu (vo vládnych vodách) aj americký prezident Joe Biden.

Ponechať, alebo rozobrať?

Ale čo robiť s tisíckami kilogramov konštrukcie, o ktorú už nik neprejaví záujem? Platná legislatíva nariaďuje navrátiť prostredie do pôvodného stavu. Spoločnosti, zodpovedajúce za ropné plošiny by preto mali okrem bezpečného utesnenia miesta vrtov zabezpečiť aj kompletnú demontáž celého zariadenia – ako jeho spodnú, tak aj vrchnú časť (nad hladinou).

Aj napriek tomu, že obsah jednotlivých bodov legislatívy je jasný, spoločnosti sa v záverečnej fáze často sťažujú na finančnú náročnosť spojenú s rozoberaním a prepravou tisícok tón betónu a železa na pevninu. Inými slovami, pre korporáty sú to náklady navyše, ktoré by najradšej minimalizovali v najväčšej možnej miere.

So stúpajúcim počtom vyradených platforiem za posledné roky (a takisto ďalšie sa očakávajú počas najbližších rokov), sa preto stále aktuálnejšou stáva aj otázka ohľadom možnosti iného postupu, akým je kompletná demontáž. Názory sú rôzne. Od potenciálnej premeny plošín na prázdninové domčeky pre dobrodruhov, až po znovu využitie v ťažkom priemysle. Podľa návrhu niektorých vedcov, miesta pôvodných vrtov by sa mohli využívať na vtláčanie a uskladňovanie nadbytočného oxidu uhličitého pod morské dno.

Ale existuje spôsob z ktorého by okrem ľudstva mohla profitovať aj príroda?

Umelý útes

Jednou z možností na územiach, kde to je legislatívne povolené, môže byť aj čiastočná demontáž. V tomto prípade dochádza k odstráneniu iba hornej časti plošiny, zatiaľ čo spodná časť zostáva na pôvodnom mieste. Podvodné, predovšetkým kovové pylóny (pri konkrétnych typoch ropných plošín) sa pôsobením rokov stávajú základom na rozvoj veľmi prospešných umelých útesov, vhodných nielen pre ustrice, škľabky, plášťovce a korálovce. Podľa výskumov biológov,  pre niektoré morské druhy prináša tento typ útesov dokonca ešte viac výhod ako tie pôvodné, prírodné.

Návrh celého konceptu pochádza ešte z roku 1984. Americký kongres vtedy podpísal uznesenie – National Fishing Enhacement Act. Na niekoľkých stranách bolo zhrnuté, aké výhody so sebou prináša premena plošín na umelé útesy – rigs to reefs. Do programu sa postupne zapojila pätica pobrežných štátov v oblasti Mexického zálivu: Alabama, Florida, Louisiana, Mississippi a Texas. Odvtedy, k septembru 2020 sa zrealizovalo v týchto pobrežných oblastiach už viac ako 550 takýchto premien.

Pravidelnosť útesu prináša výhodu

Umelé útesy, podobne ako tie prírodné, poskytujú svojmu živému okoliu množstvo pozitív: biotop s dostatkom potravy, možnosť úkrytu pred predátormi, alebo bezpečný priestor na rozmnožovanie. Avšak, svojou hĺbkou a pravidelnosťou mnohokrát presahujúcou aj stovku metrov, ponúkajú umelé útesy niektorým morským druhom obzvlášť výhodné podmienky pre život. Ryby, ktoré dospejú nemusia svoje útočisko a domov opustiť úplne (keďže niektoré dospelé jedince obývajúce plytšie vody opúšťajú svoje územie, smerujúc na otvorené more). Pre zmenu prostredia stačí pritom iba preplávať hlbšie, popri pravidelných útesoch/pylónoch bez toho, aby v zásade tieto morské druhy menili prostredie v ktorom sa cítia bezpečne.

K najviac prosperujúcim druhom patrí aj ryba - Bocaccio rockfish. Tá bola v dôsledku nadmerného rybolovu na západnom pobreží  Spojených štátov takmer úplne vyhubená. Vďaka vyhovujúcim podmienkam vytvoreným v oblasti umelých útesov, sa tento druh podarilo zachrániť. V porovnaní s prírodnými útesmi, výskumy vedcov naznačujú, že výskyt druhu Bocaccio rockfish je v oblasti vyradených platforiem násobne vyšší. Dokonca, ich vysoká hustota (objavených takmer  400 tisíc kusov pri šiestich ropných plošinách v oblasti Mexického zálivu) by percentuálne znamenala nárast celkovej dospelej tichomorskej pobrežnej populácie rýb o približne 3 percentá.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Expert o Matovičovej reforme: Najzraniteľnejší živnostníci ju nemusia ustáť

Deficitné financovanie by bolo nezodpovedným hazardom.

Píše Matej Kačaljak - Fórum

Veľký tresk v daniach a odvodoch už bol treba

Odmyslime si Matoviča a pozrime sa na uniknutý zámer z ministerstva.


Už ste čítali?